Celé Slovensko

Prestaňme sa už správať ako prasce! Prestaňme byť ľahostajní!

Od môjho posledného blogu, kde som písala o tom, že márne upozorňujem úrady na hromadiaci sa odpad pri ceste, sa udialo to, že sa nič neudialo. Vyše roka sťažovania sa bolo márne. Nič sa nezmenilo.

Včera som si kúpila vrecia a rukavice a dnes som začala zbierať odpad.

Mala som obavy, že ma budú vidieť známi, že ma niekto spozná. Môžem vám prezradiť, že obavy trvali len, kým som sa nezohla po prvú plastovú fľašu. Potom mi to už bolo všetko jedno. Jediný cieľ bol naplniť vrecia a znova uvidieť les.

Zdvíhala som nedopité plastové fľaše, plechovky od nápojov, rozbitú obrazovku z televízora, rôzne kusy plastov, porozbíjané fľaše od piva, plastové vedrá so zaschnutou maltou, vrecia napchaté niečím poriadne zapáchajúcim, škatuľky od cigariet, krabice od pizze, vreckovky, pokakané plienky… Dvíha sa vám žalúdok? Aj mne sa dvíha. Nad tým, ako niekto môže len tak z auta vyhodiť pri ceste akýkoľvek odpad, žalúdok sa mi dvíha z toho, že zodpovedné úrady nekonajú, ignorujú, vyhovárajú sa.

Za šestnásť mesiacov sťažovania sa po úradoch, sa mi nepodarilo dosiahnuť vôbec nič. Iba ak zistenie, že ak ma niečo hnevá, je to môj problém.

Slovensko je v úbohom stave. Tí, čo odpad vyhadzujú popri ceste, alebo ho vyvážajú do lesa, ho zbierať nepôjdu. Tí ostatní – slušní sú síce znechutení, ale tam to končí.

Prestaňme sa už správať ako prasce! Prestaňme byť ľahostajní! Veď po nás tu ešte budú chcieť žiť ľudia. Naše deti a vnúčatá. To nám na nich vôbec nezáleží? Poďme im byť dobrým príkladom, nie ako doteraz!

P.s. Pozdravujem všetkým dobrých ľudí, ktorí dobrovoľne zbierajú odpad!

Stav pri mojom príchode (okres Malacky)

Beriem so sebou:

Stav po mojom odchode:

Prajem všetkým pekný víkend!

foto: hilda